TRILÓGIA PRÍBEHU TMAVÁ LUNA
1. ČASŤ
PROLÓG
„Je medzi nimi. Až dnes sme si uvedomili aká dokáže byť silná. Už len jej aura svieti na míle ďaleko.“ povedal tretí a pomalými, kruhovými pohybmi rúk vytváral v nádobe jej tvár, jej uslzenú tvár plnú smútku skláňajúcu sa nad nejakým telom chlapa. „Jej otec...“ začal pomaly „jej otec sa kvôli nej obetoval, ale nevedel, že ani smrť nefila ju nezachráni pred tristo ročnou kliatbou.“
„Čiže chcete tým povedať, že jeho obeta bola nezmyselná?“ dokázal som sa opýtať po dlhom mlčaní. „Áno.“
„A čo to má spoločné so mnou.“
„Milý Chris ty to dievča oddnes budeš viesť tou správnou cestou aby si polovica duše z Re-ji, ani len na sekundu nepomyslela, že ma voľný priestor prejaviť svoju nenávisť voči tomuto svetu. Ak to nedokážete spoločne je možnosť, že Re-ja zničí Arédy i Heraiu. Tak ako každých tristo rokov sa jej duch prevteľuje tak si i tvoj duch stále nájde niekoho koho poverí touto úlohou, ju viest až do Heraie. “
„A ja jej mám napomôcť tomu, aby sa to nestalo.“
„Presne tak všetci trinásti ti veríme i celému proroctvu.“
Nový začiatok
„Lili pohni si. Zase nestihneme prednášku o vzniku a výzore vesmíru.“ kričí na mňa z chodby Kayla. Každé ráno chodíme spolu do školy jej autom. Kayla je super, ak dokážete ignorovať jej neustále hundranie o nedostatku pozornosti, lásky a pochopenia čo sa týka jej, ako to ona nazýva, trblietavému vkusu. Kayla zbožňuje flitre a trblietavé mini kabelky, ak jej darujete niečo také na narodeniny, pod momentom ste jej miláčik. Ja som výnimka. Mňa ma rada aj bez nafintených čačiek, ktoré ona vie ja nemám v obľube, potrhané džínsy to je moje. Ako malé sme sa spoznali v pieskovisku a vďaka mojim formičkám a jej lopatke do piesku sa z nás stali nerozlučné kamošky, ktoré sa navzájom doplňujú.
„Akoby ťa aj nejako zaujímala, veď okrem vzniku dobrej farby na vlasy a poštiepených končekov ťa asi nič iné nezaujíma, nieto ešte nejaký vesmír.“
„Ale náhodou, videla si toho nového profesora, ktorý to vedie? Ver mi dievča, že aj z toho najneobľúbenejšieho predmetu sa môže stať ten najobľúbenejší. Veď uvidíš čo môže spôsobiť nejaký pekný profesor.“
„Tak to som zvedavá ako sa ti tento rok bude dariť na fyzike.“ vážne Kayla nie je prívržencom tohto predmetu. Nech sa snaží ako chce stále ma dostatočnú.
„Lili a vieš čo sa hovorí? Kto je veľmi zvedavý, bude skoro starý. Ja nepotrebujem, aby si bola stará, kto mi bude potom hovoriť či mi farba chytila každý prameň vlasov. Nie, nie radšej žiadne otázky, sadaj do auta a nestarni mi tu ty zvedavec.“
„Áno pane. Vykonám pane.“
„Si myslím.“
¤¤¤¤
„Vesmír zahŕňa všetko, čo existuje, od najmenších subatómových častíc až po superkopy galaxií, to sú najväčšie štruktúry, ktoré poznáme. Nikto nevie, aký je vesmír veľký. Astronómovia odhadujú, že obsahuje okolo 100 miliárd galaxií, z ktorých každá má priemerne 100 miliárd hviezd.“
Rozmýšľať o veľkosti a pôvode vesmíru je ako keby som mala rozmýšľať o nesmrteľnosti chrústa. Túto hodinu mi neosvieži ani samotný Johny Depp zo svojimi skokmi a saltami. Au čo to... papierik?
Kto je tamto vzadu ??? Poznáš ho???
Netuším kto to je. Asi je tu nový.
Aspoň sa naňho mrknem.... Jemne som otočila hlavu smerom k nemu, k človeku, ktorý mi hneď ako som sa naňho pozrela mi pripadal nejaký povedomí, akoby.... akoby som ho už niekedy videla. A predsa to bol cudzí človek. No ten uprený pohľad si odniekiaľ pamätám, je mi známi. no kde som ho len videla?
Ach.... nových mám rada. Po hodine si ho mrkneme.
MY ??? Snáď ty, nie? ? Ja nemám najmenšiu chuť sa obšmietať okolo nových. A čo tvoje dnešné predsavzatia, že sa zlepšíš vo fyzike??? To, že si so mnou budeš počas hodiny vypisovať lístočky, ti rozum nenaleje do hlavy, ani ti nepriletí ako tento lístoček. J
HA- HA- HA si vtipná. J A táto téma je celkom zaujímavá, aj som si niečo zapamätala, i keď si nemyslím , že je to dočasné. A čo sa týka neho rada pôjdem aj sama. J
Takže na prestávke budem mať od Kayli nachvíľku pokoj. Už zvoní? To ale rýchlo ubehla táto hodina.
Pozbierala som si svoje veci a vyšla z triedy. Aúú. Kto to? Čo? Pocítila som tlmený úder a chlad a uvidela som niečo čo vyzerá ... ako farebné obrázky. Začali obletovať okolo mňa ako krásne motýle s malými obrázkami, ktoré sa mi akoby snažili niečo ukázať. Asi som sa poriadne pri páde buchla o zem. Zrazu jeden obrázok priletel a začali sa v ňom premietať obrazy. No príliš rýchlo na to aby som si to mohla pozrieť. Keby som tak vedela kde to má spomaľovač premietania.
Skús im to prikázať. Prikáž im aby spomalili.
Ozval sa nejaký hlas, rozprestierajúci sa vôkol mňa. Keby som len vedela ako a čo to mám vlastne spraviť? Chcela by som vidieť čo ukazujú. Počkať... veď to je môj otec a ja, keď ... zomrel. To snáď nie je možné. Tento zase ukazuje moje pätnáste narodeniny a tento... čo to je? To som ja? Ale kde? Vyzerá to akoby som bola v nejakej nádobe, v malej nádobe. Nad ktorou sa skláňa nejaký divný muž a... ten nový? Ten muž ho oslovuje Chris a on vyzerá akoby to meno počul prvý krát. Teraz mi ukazuje akési dievča podobné mne, ktoré stojí oproti nejakej žene, ktorá ju oslovuje svetlo. To som sa musela poriadne buchnúť po hlave. Haló zobuďte ma niekto.
„Lili... Lili nenúť ma aby som ťa prefackala.“
„To nebude treba.“ upokojila som Kaylu, pomaly som sa posadila a pozrela sa smerom na školské schody. Moje oči sa zastavili na upretých očiach toho nového chalana. Ten sa na mňa tak intenzívne díval, až som sa musela pridržať kovovej tyčky, ktorá tam akoby akurát na moju ruku čakala. Odtiahla som zrak na Kaylu, lebo už zase sa začala sťažovať.
„Vieš koľko sa mi spravilo vrások z toľkých starostí čo si mi spôsobila?“
„Neboj sa ešte nevyzeráš ani na štyridsať.“ upokojovala som ju.
„Vážne ?“
„Áno tvoja pokožka je ako detská prdelka hebká a voňavá.“
„No Stephan má tri mesiace a jeho prdelka mi nepripadá hebká a voňavá, ale smradľavá a...“
„Dobre Kayla ,vôňu veď vieš čoho tvojho brata, nemusíš privádzať do detailov. Myslím, že pôjdem domov. Ahoj“
„Tak sa maj. A nezabudni je piatok.“
Ako by som mohla zabudnúť na piatkové nočné vychádzky s Kaylou. Idem si do skrinky po veci a poberiem sa domov. Za posledných pár dní sa mi udialo vážne veľa zvláštnych vecí ako napríklad posúvanie vecí pri mojom pomyslení, moje deja vú, ale tieto obrazy po mojom nezvyčajnom páde, boli vážne strašidelné. I keď to mohol spôsobiť ten pád a ešte radšej by som vedela kto do frasa tak do mňa vrazil a nepovedal mi ani blbé prepáč.
„Ahoj.“
„Jaj ty kokso, ale som sa ťa zľakla.“ skričala som.
„Až tak hrozne vyzerám? Viem do kaderníka som mal ísť už pred dvoma mesiacmi, ale špinavý by som nemal byť, veď včera som sa sprchoval. Inak, volám sa Chris.“
„Ou ja som Lili. Prepáč ospravedlňujem sa, keď si sa priblížil ako duch... zľakla som sa ťa.“ dúfam, že som mu nedala veľmi najavo, že jeho meno poznám z toho preludu. Ach, aký je len vysoký čo mu dávajú jesť. Vlasy má super, nemusí si ich dávať ostrihať. A tie oči... až teraz, keď som tak blízko neho vidím, aké sú jeho oči zelené... svetlo zelené .
„Aj ja... no vlastne sa... aj ja sa ti ospravedlňujem, že som do teba tam na chodbe vrazil. Nevedel som, že si spadla, až keď sa okolo teba vytvoril ten hlúčik ľudí, čo sa ťa asi snažil vzkriesiť.“
„Oh dobre hm... dovolíš...“ spýtala som sa opatrne, aby si nevšimol, že mi je táto situácia trápna a pozrela sa na svoju skrinku, v ktorej som mala jedny topánky a bundu (džínsovú). „chcela by som sa prezuť.“
„Ideš niekam?“
„Domov?“
„Aha... ja som si len myslel, že...“
„Že?“ nechápala som, je naozaj divný, ale pekný.
„Ale nechaj to tak. Ahoj.“
„Ahoj.“ tak toto si určite zapíšem do svojho zoznamu najčudnejších vecí za svoj celý život: Divný chalan z preludu heh To je názov.
¤¤¤¤
„Ahoj Kayla ako si to prežila bezo mňa v tej našej krásnej škole.“
„Daj pokoj. Bola tam taká nuda, že keby som nevedela, že večer som s tebou, ako každý iný piatok, tak tam asi zošaliem.“
„Až tak. Dobre ty moje segiňatko utrápené, čo máme dneska v pláne?“
„U toho nového chalana....Chrisa, počkať... tu mám ...“ vravela Kayla a zo svojej mini nablízkanej kabelky vybrala svetlo zelený lístoček, farba jeho očí. „tu to je počkaj prečítam ti to je to totižto adresované aj tebe...
Milé Slečny Kayla a Lili rád by som vás pozval do svojho skromného príbytku v ktorom sa uskutoční párty vášho života. Príďte budem iba rád.
CHRIS
„Pekné, sebavedomie mu teda nechýba čiže dnes je na pláne párty.“ pozrela som sa na seba či dobre vyzerám ... hmm mini šaty a baleríny... dobre môže byť. Nejdem predsa na miss world
„Takže... ideme?“
„Jasné.“ a vybrali sme sa smerom na Chrisovu párty.
¤¤¤¤
„Tak tomuto hovorím barák, a že skromný príbytok... hotová vila a nič skromné...“
Kayla mala pravdu tento dom je naozaj obrovský a krásny. Všade sa hraje hudba, vzadu je tuším i bazén. Počujem ako ktosi skáče do vody a všetci sa na tom dobre zabávajú. „idem to mrknúť i spredu tak ťa na chvíľu opúšťam.“
„Fajn, len choď.“ dvakrát nemusela hovoriť a vrútila sa do prvej veselej skupinky, na ktorú natrafila. Ja sa tu radšej porozhliadam.
„Ahoj, myslel som, že ťa tu dnes ani neuvidím, keď si tak rýchlo ušla zo školy.“ povedal niekto za mnou. Ani som nemusela dvakrát hádať kto to je.
„Ahoj Chris... to nebol útek iba mi nebolo práve najlepšie.“
„Aha a ako sa ti tu páči.“
„Máš to tu pekné, takýto perfektný dom si asi praje každý.“
„Som rád, že sa ti tu páči.“ povedal a akoby si pomaly vydýchol. Pozrel sa na mňa a milo sa usmial. Už otváral ústa, že niečo povie, no zrazu len rýchlo otočil hlavu k oblohe a naspäť ku mne.
„Prepáč musím už ísť, prajem príjemnú zábavu.“ ešte raz sa usmial a odhalil rad dokonalo bielych zubov a odišiel do tmavej záhrady. Rada by som videla aj záhradu, určite ňou vedie cesta pred dom. Ísť či neisť. čo ak stretnem Chrisa a bude si o mne myslieť, že ho špehujem.
Nič sa mi nestane ak tam pôjdem. Cesta záhrady je dôkladne vykosená a vôkol nej je vysadený pravý anglický trávnik. Škoda, že je tma a nemôžem rozoznať tvary týchto kríkov, určite sú veľkolepé ako všetko ostatné okolo domu. Za týmto počujem nejaký tlmený hlas.
Vykuknem spoza kríka a vidím Chrisa a nejakého divného muža oblečeného do dlhého, tmavého plášťa. Chris mu niečo rýchlo vysvetľuje no cez túto hlasnú hudbu skoro nič nepočujem.
„Spoznal si sa s ňou?“ spýtal sa ten divný chlap.
„Áno. Mali ste pravdu je... myslím, že nebudú .... problémy... kedy ju .... doviesť?“ vravel Chris no takmer každé tretie slovo som ho nerozumela, priplazila som sa bližšie za menší, ale zato poriadne rozkonárený krík.
„Čo najskôr, musíme ju mať pod kontrolou. Myslím si, že vie toho viac než po minulé reinkarnácie a stým sa stupňuje i sila Re-ji.“
„Kedy je termín smrti.“ smrti! Vážne povedal aký je termín smrti. Asi by som mala nájsť Kaylu a odísť z tohto miesta nemám z nich dobrý pocit.
„Na... lunu.“ nezachytila som druhé slovo.
„Prečo musí zomrieť taká mladá. Ešte nezažila takmer nič príjemné.“
„ Chris...chlapče...“ prihovoril sa mu muž otcovsky „môžeš to napraviť, skús jej spríjemniť dni a potom ju priveď k nám. A hlavne sa snaž ju ...niť pred Rifingmi pedolízačov Re-ji. Ani po storočia ... z Aréd a ukrývali sa v tmavých lesoch. Nedávno jeden strážca zabil jedného toho tvora a od vtedy chodia po tomto meste. Vedia, že Re-ja je v tom d...ati a chcú ju získať.“
„Postarám sa o to. Zničím ich.“
Po tom som už nemohla ostať dlhšie v tomto dome ušla som domov.
¤¤¤¤
V škole sa neudialo nič nezvyčajné. Knihy a spánok, knihy a spánok a stále dookola to isté. Chrisovi som sa dostatočne vyhýbala . Stále sa na mňa tak mračil akoby mal nejakú blbú náladu.
Až dnes. Rozhodla som sa, že namiesto obedu pôjdem niekde na ihrisko, pozrieť ako to vyzerá s našimi školskými vlkmi. Túto sezónu vyhrali dva zlaté poháre a jedno striebro, no ale aj tak to stačilo na postup do finále.
„Myslím, že tu nikoho nenájdeš teraz ani zajtra ani nijaký iný deň. Povec posledné zbohom.“
Kto to...
„Och preboha....“ zašepkala som a prikryla si ústa rukou. Chris držal nejakého človeka za krk v polmetrovej výške. Na malý moment sa na mňa pozrel a hneď som si všimla ako sa mu zaleskli oči pri pohľade na mňa.
„Re-ja...“ zašepkal neznámi no zrazu z neho ostal len popol. Pozrela som sa na Chrisove ruky, v ktorých sa nachádzal asi tridsať centimetrový nôž. Od ľaku sa mi vykotúľali dve obrovské slzy a hrdlo stiahlo, až som takmer nemohla dýchať. Obzrela som sa vôkol seba, či niekto nepozoruje tento výjav, no nikto sa na ihrisku nenachádzal. Chris sa otočil tvárou ku mne a chcel mi niečo povedať no moje reflexy sa zachovali rýchlejšie a utiekla som domov.
Po príchode domov som hodila tašku do kúta, a behala po izbe ako splašené kurča. Nevedela som čo mám spraviť. Udať ho, ale čo im poviem, že ahojte poliši, jeden chalan zo strednej zabil takého zvláštneho týpka, bez zreničiek a zlou pamäťou na tváre. Naozaj keď mi povedal Re-ja, tak to muí byť zlá pamäť na tváre. Kto to vôbec bol? Prečo ho Chris zabil?
„Lili... niekto ťa tu hľadá.“
„Áno už idem.“ zvolala som za mamou. Kto to len môže byť? Kayla určite nie tá ma poslušne čaká doma, ako psík na svojho pána pred obchodom, kde jej poviem čo sa stalo dne. Alebo nepoviem?
„Ahoj. Musíš ísť so mnou.“ povedal Chris, keď som zavrela dvere.
„Ahoj.“ a zavrela som dvere. Ale nie vlastnou rukou iba som pomyslela na to aký mi pripadá momentálne Chris blázon a žeby som bola najradšej keby sa tieto dvere zavreli a on zmizol. No opatrne som tie dvere naspäť otvorila.
„Ak do dvoch sekúnd nevysypeš prečo si tu, kde mám ísť s tebou a čo vlastne odo mňa chceš, tak zavolám na teba políciu.“
„Fajn...“
„Dva, ahoj.“
Lili neblázni a otvor tie dvere nechcem ti ublížiť, chcem ti pomôcť. Ak nevyjdeš a nepôjdeš so mnou, si ty aj tvoja mama v ohrození.
Ozvalo sa mi v hlave ako ozvena nebolo pochýb, že to bol Chris. Skúsila som to i ja. Jednoducho budem myslieť na to čo chcem povedať a komu.
Zmizni
Vravela som si v hlave a bežala po schodoch do svojej izby.
„Nemôžem.“
„Jaj!“ od ľaku som skričala a mávla rukou smerom od ceruziek ku Chrisovi, ktorý stál uprostred mojej izby, akoby bol nejaký dymový prelud, ktorý chcem pomocou svojich rúk. Pod momentom sa ceruzky podvihli zo stola a preleteli okolo Chrisovej tvári, to isté sa stalo i s mojimi zošitmi, lampou, vankúšmi i knihami z police. Žiarovka nado mnou praskla a mala som silný pocit, že to isté sa stalo v celom dome. Chvála bohu, že tu nie je mama, nechcem aby videla čo som zač. Moja skriňa sa otvorila a vyletovali z nej všetky moje veci. Nevedela som to zastaviť, tak som len svoje ruky schovala do vreciek nohavíc. Keď to prestalo vybrala som si ruky a pozrela som sa na ne a na Chrisa. Chris sa netváril ani prekvapene dokonca ani zhrozene. Len tak tam stál a usmieval sa ako mesiačik na hnoji.
„ Si dobrá, ale ešte veľa veci ťa musím naučiť. No najprv ma musíš vypočuť...“ spomalil, keď uvidel ako pomaly klesám na posteľ a pozerám sa na svoju izbu, ktorá vyzerá akoby sa v nej prehnala tretia svetová vojna. „ povec mi, že si o svojich schopnostiach vedela? “
„Ani som netušila... čo sa tu stalo? Čo sa to so mnou v posledných mesiacoch deje? Čo si zač? Kto boli tí ľudia v škole čo zabil?“
„Som Chris. A poverili ma od smrti tvojho otca, aby som ťa strážil a rozvíjal to, čo sa v tebe skrýva. Tvojho otca nezavraždili, obetoval sa kvôli tebe, no neochránil ťa. Sami netušíme čo to všetko je, ja mám byť s tebou a vravím ti, ak ťa nebudem viesť tou správnou cestou, môže to ohroziť nie len teba , ale aj tvoju rodinu, priateľov a všetkých ľudí na tejto zemi. No nielen tento svet bude trpieť, ale i Arédy a Heraia. Musíš ísť so mnou do Kapronu aby sme zistili čo sa v tebe skrýva, aby si to mohla viac rozvinúť. Toto čo si tu predviedla je len mizivé percento toho čoho si schopná Teraz sa musíš pozviechať a ísť so mnou.“
„Arédy? Heraia? Čo je to? Prečo si zabil toho človeka na ihrisku? Vôbec neviem kto si a mám ti veriť?“
„Heraia je niečo také ako medzinebie. ľudia čo zomrú sa tu vyskytnú do vtedy pokým sa nezistí či majú nárok na nové telo, aby sa znovu narodili. A Aréda, je miesto mudrcov, ktorý chránia túto Heraiu. Ja potrebujem, aby si išla so mnou do Kaprou, aby sme ťa ochránili pred Refingmi. Podľa dávneho proroctva sa má, každých tristo rokov narodiť dievča, svetlo Aréd. No dávno ešte pred narodením svetla bola na svete Re-ja. Kedysi patrila medzi mudrcov, ale bola toho názoru, žeby si mali rozdeliť Arédu a vládnuť jej. No úlohou je nie vládnuť, ale chrániť tak vyhnali z Arédy. Sľúbila im pomstu a splnila ju. Po dovŕšení veku dospelosti svetla začala s ňou Re-ja bojovať. No nevedeli že sa nemôžu ani jedna ani druhá zničiť, lebo boli nesmrteľné. No stalo sa čo nikto neočakával. Stali sa jedna duša. Mudrci vedeli, že Re-ja je slabšia, lebo je len jedna polovica jej duše spojená s polovicou duše svetla a že svetlo je dostatočne silné na to aby nenávisť Re-ji udržala pod kontrolou. Mudrci museli túto spoločnú dušu zakliať a až každých tristo rokov si môže nájsť telo, s ktorým bude môcť časť svetla prinášať mier Aréde.“ po tomto prejave som neviem prečo verila, každé slovo ktoré vyslovil Chris. Chcela som sa ešte niečo opýtať. Pokúsila som sa vstať no silný kŕč, čo mi zachvátil telo mi nedovolil sa postaviť a otupil mi všetky zmysli. Chcela som otvoriť ústa no po tom chabom pokuse som sa skotúľala na zem a ostala som v bezvedomí, zase.
